13. december - Lucia
Na Luciu prišli chlapci, zahalení do bielych plachiet, husím krídlom vymetali kúty a sypali múku do rohov miestností, aby vyhnali zlých duchov. Bol to starobylý zvyk.
Keď sa dievkam paholci nepáčili a ich záujem ignorovali, paholci týmto podľa nich „pyšným“ dievkam natierali kalkýšom okná. Keď kalkýš na oknách zaschol, dievčatá sa pri ich čistení poriadne zapotili.
Kalkýš piekli gazdinky v každej domácnosti pred Vianocami.
Pečenie kalkýša:
Málo kto dnes vie, čo je to kalkýš:
Na výrobu kalkýša bol potrebný raž a žito. Kniha Prsteň mojej starej mamy opisuje prípravu: „Babka obilie umyla a nechala niekoľko dní klíčiť. Naklíčené zrná potom zomlela mlynčekom na mäso. Z mlynčeka tiekla spenená zeleno-hnedá kaša. „Je v tom veľmi veľa vitamínov. Keď kalkýš zješ, budeš zdravá ako repa.“ Babička zelenú spenenú kašu preliala cez sitko, na ktorom bolo položené čisté plátno. Do scedenej tekutiny pridala hladkú múku.“ Takýto kalkýš sa dal do pece a piekol sa asi hodinu.
Rozvoniavala z neho celá kuchyňa. Piekol sa so škoricou, vanilkou a trochou domáceho medu.
Halúzka z borovice:
Halúzka z borovice sa vešala nad štedrovečerný stôl. Viseli z nej šišky. Halúzka naplnila izbu krásnou vôňou živice. Na halúzku sa vešali oriešky, niektoré zabalené do staniolu, jabĺčka a medovníky.
Zlaté prasiatko – pôst:
Ľudia dodržiavali dobrovoľný pôst. Takto si mohli gazdinky všetko lepšie prichystať na sviatky. Štedrovečerné oblátky a bezmäsité jedlo potom chutilo lepšie a slávnostnejšie.
Na obed sa pripravovali pupáky – buchtičky z kysnutého cesta, preliate horúcim mliekom s maslom a posypané osladeným makom. Uvarila sa aj šošovicová polievka.
Štedrá večera:
Kapustnica so smotanou. Huby, čo do nej dali, predtým udusili s cibuľkou. Po hríboch pridali do kapustnice slivky a sušené jablká. Nakoniec ju zahustili svetlou zápražkou, urobenou z múky upraženej na masti a na cibuľke, rozriedenou studenou vodou, ktorú precedili do kapustnice cez redšie sitko. V peci upiekli zemiaky v šupke, ktoré položili na plech prekrojenou polovičkou.
Rybu sa piekla so zeleninou, ktorú predtým udusili s koreninami – mletým čiernym korením, karí korením, kmínom, cesnakom a červenou paprikou.
Staré povery o ženíchovi:
Pred večerou išli slobodné dievčatá na dvor a počúvali z ktorej strany zašteká pes. Podľa starej povery, z tej budú mať ženícha
13.decembera – na Luciu si urobili dievčatá trinásť lístočkov, na každý napísali meno chlapca, čo sa im pozdával a každý deň jeden lístok roztrhali. Na Vianoce im ostal posledný lístok. Ten neroztrhli. Na poslednom lístku bolo meno ich budúceho manžela.
O piatej – štedrá večera
Začali zvoniť zvony na kostolnej veži. Všetci si sadli za štedrovečerný stôl. Zhasli. Svietili len sviece. najstarší člen rodiny zobral sito so svätenou vodou, vianočkou, orechmi, cesnakom, oblátkami, medom a symbolmi ovocia, čo sa tento rok urodilo, najmä jabĺčkami. Na spodku sita, pod vyšívaným obrúskom, bola položená fazuľa a klásky obilia odtrhnuté pred dozretím, usušené a zviazané do kríža, aby bola dobrá úroda. Potichunky išiel posvätiť celý dom, záhradu a statok. Vyzeral veľmi vážne a dôstojne. Všetci boli celkom ticho. Deti ani nedýchali.
Každému rozdelil oblátky s medom a pomletými orechmi, jemne potreté cesnakom, aby boli všetci zdraví.
Ženy sa potom na chvíľu vytratili a priniesli na stôl kapustnicu a rybu so zemiakmi.
Všetko sa muselo zjesť a čo sa nezjedlo, dalo sa sliepkam, prasiatkam a kravičkám, aby mali aj ony Vianoce.
Po večeri:
Po večeri si rodinka spolu zaspievala koledy a obdarovali sa drobnými darčekmi.
Po večeri šla mladá rodina koledovať k príbuzným, hlavne k opusteným, aby neboli cez sviatky sami.
A aké tradície dodržiavate vy?
Inšpirované knihouPrsteň mojej starej mamy
