Za spomienkami rodičov

Autor: Marta Spustová | 8.12.2014 o 22:54 | (upravené 9.12.2014 o 17:47) Karma článku: 4,44 | Prečítané:  279x

Spomienky rodičov, starých rodičov... každý z príbehov  je špeciálny. Z každého životného príbehu by sa dala kniha napísať. Tak to spravila autorka Gabriela Spustová Izakovičová a knihu nazvala Prsteň mojej starej mamy. Ako vznikla? A čo ju k tomu priviedlo?

Stáva sa to aj vám? Rodičia vám rozprávajú príbehy a vy si žijete vlastným svetom? Autorka knihy Prsteň mojej starej mamy rozpráva, ako sa to rozhodla zmeniť: 

www.kumran.skwww.kumran.sk

 

" Otec sa na nás zahľadel a s nostalgiou v očiach začal rozprávať o kozákoch, čo dorazili do Dlhej  pred príchodom ruského frontu... Bola som čerstvý tínedžer a, samozrejme, ma to pramálo zaujímalo. Veď som to počula už aj stokrát a sedieť pri otcovi a počúvať „rozprávky“ spred polstoročia sa mi teda ani náhodou nechcelo...

Potom prišli iné, pre mňa vtedy dôležitejšie starosti a možno by som už aj rada počúvala, ale v behu udalostí akosi nikdy nebolo kedy... 

 

Až... otec ochorel... a už sa mu rozprávať nedalo. 

Čoskoro zomrel.

 

A s ním odišli aj spomienky na detstvo a na mladosť. Na detstvo celkom  iné, ako sme mali my... A mne bolo odrazu strašne ľúto, že sú s ním pochované, že už ich nikto nikdy neprerozpráva, že tieto ťažké, ale v mnohom aj krásne a takmer lyrické spomienky zostanú naveky v krajine nevedomia... 

A vtedy, práve vtedy pri jeho hrobe, som si povedala, že to nedopustím. Že jeho vnúčatám, ktoré tak veľmi miloval,  jeho stopy v piesku života zviditeľním cez spomienky, ktoré ešte nezhasli – cez spomienky mojej mamy. Ona si pamätá tie otcove, aj tie svoje. Staroba si vie posvietiť na mladosť lepšie, než mladosť sama. 

A tak som vzala do rúk pero, zápisník a začala som moju pre vec oduševnenú maminu trápiť otázkami a ona mi na ne trpezlivo odpovedala. Pomaličky sa začínal predo mnou otvárať neuveriteľný príbeh detstva a mladosti dvoch detí a neskôr zaľúbencov – Martušky a Vincenta.

MartuškaMartuškaVinckoVincko

 

Preháňali sa okolo mňa vozy a koče, žblnkotal mi živý potok plný rýb, rakov, na ktorom sa perila všakovaká hydina, špliechali sa v ňom rozšantené deti. Polia rozvoniavali skoseným obilím, lúky kvitnúcimi kvetmi. No hvízdali pri mne aj guľky z paľby kozákov, presúvali sa dedinou vojská, najprv nemecké, potom ruské, prekračovala som spiacich vojakov, ktorých bol odrazu plný dom... A odrazu bolo z kedysi pre mňa nudných spomienok neuveriteľné dobrodružstvo, ktoré ja, ani moje deti nikdy nezažijeme.

Niekedy je to veľká škoda a niekedy zasa našťastie... Knihu som dopísala a zhostil sa ma neuveriteľný pokoj. 

Splatila som dlh svojím rodičom." (napísala Gabriela Spustová Izakovičová)

 

article_photoarticle_photowww.kumran.skwww.kumran.sk

Kniha je dostupná v online knihkupectve www.kumran.sk. Alebo elektronnicky na rajknih.sk 

Možno ňou potešíte svojich blízkych, ktorí zažili podobné príbehy z obdobia po 2.svetovej vojne - Nechajte ich zaspomínať. 

Pridajte sa k nám na FB: Vianoce s dávnymi príbehmi  (http://bit.ly/prstenmamy)

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Ani jeden zo záujemcov neponúka za košickú huť cenu, ktorá by zodpovedala predstavám U. S. Steelu. Predaj nateraz nebol uzatvorený.

DOMOV

Päť podnetov, Harabin trestom stále uniká

Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?